Radšej bez názvu...

Mám, alebo som mala, hepatitídu typu C. Čakám, kedy skončia sviatky, aby mi už prišli výsledky od lekára. Tento krát už s určitosťou potvrdia alebo vyvrátia, či ju ešte mám, alebo už nie. Istý je iba fakt, že som ju už niekedy mala, lebo moje telo má protilátky. Akurát, že mi nevedia nájsť ten prašivý vírus. To znamená, že buď patrím k tým šťastným jedincom, ktorí si ju vyliečili sami (že vraj je to možné u 20% pacientov), alebo som ju chytila iba nedávno a ten vírus sa ešte nestačil rozrásť. Nebojím sa výsledkov, nech už budú hocijaké. Hepatitída C je smrteľná, ak sa nelieči. Dnes už chvalabohu poznáme možnú liečbu, aj keď to nie je prechádzka ružovou záhradou. Budú mi do brucha pichať interferón, vyhodia sa mi všelijaké lišaje, vypadajú mi vlasy a zlikviduje mi to imunitu. Nič, čo by sa nedalo prežiť. Ak ju mať nebudem, tiež fajn. Aspoň o jeden problém menej. Môžem si blahoželať, že nemám syfilis, kvapavku alebo AIDS. Ako sa mi tomu podarilo predísť, mi je dodnes záhadou. Možno som dodržala nejaké zásady, ktoré som si sama vytvorila a možno to bola iba sprostá náhoda. Neviem a dnes je to už asi jedno.

Veľa ľudí na ulici, pokladá zdravie za zbytočnú vec. To, že pre feťákov zdravie nič neznamená, je úplne normálne, akosi to vychádza z ich logiky. Pokiaľ majú možnosť vyťažiť, čo najviac peňazí aj za cenu zdravia, neváhajú ani minútu. Hovorím hlavne o babách, ale týka sa to aj chlapcov prostitútov.

Chlapčenská prostitúcia na slovenskej scéne je výlučne homosexuálna. Ani sa nečudujem. Rozhodnú sa pre ňu aj chalani, ktorí nie sú vôbec orientovaní týmto smerom. Prečo? No preto, lebo je to určite jednoduchšie. Feťáci na štofe len veľmi ťažko dosiahnu erekciu (ak vôbec) a podať nejaký výkon pri staršej žene, je nemysliteľné. Naopak, pri homosexuálnom styku sa od nich neočakáva veľa. Väčšinou musia klienta iba orálne uspokojiť, alebo ponúknuť svoj análny otvor, aby sa nejaký starý príšerný dedo odbavil.

Je všeobecne známe, že análny otvor nie je taký elastický a prispôsobivý ako ten vaginálny. Preto skôr príde k nejakému natrhnutiu alebo k rane, z ktorej tečie krv. Takže je tam väčšia pravdepodobnosť nákazy pohlavnými chorobami. Avšak nemusí to byť pravidlom. Týmto nechcem nikoho odsudzovať z radov feťákov, tých chápem naplno, veď ani ja som nebola iná.

Čo nemôžem pochopiť, sú klienti. Veľakrát sa mi stalo, že mi zastavil cudzí chlap a požadoval odo mňa sex bez gumy. Odo mňa, od pouličnej prostitútky, čo denne obslúži kopec chlapov. Ak by som s ním išla, išla by som tak s každým, tak ako si preboha mohol myslieť, že by som bola v poriadku.

Keď sa nakazím ja, dobre, ale väčšina z nich mala ženy a deti. Ako k tomu mohli tak pristupovať?! On sa nakazí na ulici, príde domov, vykoná si manželské povinnosti, nakazí ženu, ona potom deti, ... Sú ochotní pre desať minút rozkoše obetovať celú rodinu. Niektoré baby z ulice sme ešte neboli také zúfalé, aby sme brali tieto kšefty a to mi možno pomohlo k tomu, že nie som nakazená nijakou pohlavnou chorobou.

No boli aj baby, ktoré ničomu nepovedali nie. Veď načo, vedeli o sebe, že sú choré a každému ďalšiemu, to bolo hneď jasné, stačilo sa na ne iba kuknúť. Aj napriek tomu, zarábali niekedy viac ako my ostatné.

Dobrým príkladom je S. V čase, keď som ja začínala, už bol na ňu vydaný zatykač za šírenie pohlavnej choroby. Mala syfilis, okrem iného. Inak jej ešte hnila pravá noha za živa a zásadne chodila v pomočených nohaviciach. Na ňu sme sa ani jedna baba nechytala v počte klientov za deň.

Ak by si niekto myslel, že za ňou chodili iba nejakí úbožiaci, tak by bol na veľkom omyle. Práve naopak. Boli to upravení, navoňaní chlapi na drahých autách. Finančne to porovnať nemôžem, lebo máloktorá baba priznala pred druhými za koľko vlastne išla. Možno ten hnilobný zápach, má voľačo do seba.

Takže aby som to zhrnula. Oproti tomuto je moja hepatitída iba malichernosť a nepredstavuje v mojom živote žiadny problém.