reklama

Deti a rodičia drogy spolu nezničia (aspoň u nás)

Denne sem chodia nešťastní rodičia, pretože ich dieťa berie drogy. Sama nie som rodičom a preto sa mi ťažko radí v týchto veciach. Niekedy ma Vlado zavolá do kanclu a tak si vypočujem ich problémy. Väčšinou tam iba tak sedím a hrám sa s dierkou na teplákoch. Počúvam, ale jediné, čo im môžem povedať je, ako to bolo v mojom prípade. Teda v prípade fetujúceho dieťaťa. Z pohľadu mojich rodičov to komentovať veľmi nemôžem, pretože čo robili na moju záchranu, ma vtedy nezaujímalo. Mala som iné priority. A dnes sa to bojím opýtať, aby som sa náhodou nedozvedela pravdu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (57)

Raz mi mama povedala, že zas keď som odišla z domu bez stopy, sa s otcom o tom ani nemohli baviť, lebo tak veľmi ich to bolelo. A to som sa nepýtala! Takže si nechcem ani predstaviť, čo by bolo, keby som na konkrétne otázky dostala konkrétne odpovede. Niektoré veci je lepšie nevedieť. Aspoň v mojom prípade určite.

Veľa rodičov nemá ani poňatia o tom, čo obnáša fetovanie. Hlavne, keď sa jedná o ich dieťa. Po dlhom čase si všimnú „prvé“ príznaky, že niečo nie je v poriadku. Kým prídu na to, že by v tom mohli byť drogy, ich milé dieťa v tom lieta až po uši. V prvom momente sú síce nahnevaní ale potom väčšina aj tak začne hľadať chybu v sebe. Hlavne vtedy, keď majú ešte aj iné dieťa, ktoré sa im naopak „vydarilo“. Po hlave im chodí otázka: „ Kde sme spravili chybu, veď sme ich vychovávali rovnako?!“ Toto je presne aj môj prípad. Mám staršieho brata, ktorý patrí práve k tým vydareným deťom. Celý život, čo ho poznám patrí k tým šťastlivcom, ktorí preplávajú životom bez väčších problémov a všetkého, čoho sa dotkne sa mu podarí. Ozajstná pýcha rodičov. Ja som presný opak, teda tá nevydarená. Všetkého, čoho som sa dotkla, som kompletne dosrala. A to nad očakávanie všetkých, to mi verte! Moji rodičia si veľakrát mysleli, že viac sa to pohnojiť už nedá, ale ja som ich vždy prekvapila a dala im hlavu ešte do väčšieho smútku.

To, že feťáci žijú v sebaklame neplatí len o nich, ale aj o ich rodičoch. Často si nepripúšťajú, že práve ich decko by malo skončiť fatálne. Veria, že to zvládne a všetko to pripisujú pubertálnemu výkyvu, zlým partiám a podobne. Hľadajú stopy po vpichoch a kým ich nenájdu, tak je všetko v poriadku, ešte to nebude také vážne, to ho prejde a podobne. Keby moja mama mala hľadať stopy, tak by sa teda nahľadala aspoň osem rokov. Stopy po vpichoch som nemala prvých osem rokov fetovania a môj stav bol vážny už po roku.

V šestnástich som začala chodiť k psychiatrovi. Bola to prvá snaha o moje vyliečenie. Jeho meno nespomeniem, lebo ešte stále má prax v našom meste a toto by nebola preňho veľmi dobrá reklama. Moje liečenie u tohto doktora spočívalo v tom, že som prišla do ordinácie a nadiktovala mu, aké tabletky si prajem. To, že mi predpisoval množstvá ako pre koňa, ho vôbec nezaujímalo. Na začiatku mi dal lieky, ktoré sa nemôžu brať dlhšie ako sedem dní, lebo spôsobujú závislosť. To mi pravdaže zabudol oznámiť. A tak som si okrem heroínovej závislosti, pridala ešte aj závislosť od liekov, ktoré som zapíjala chľastom. Potom mi už nezaberali a tak som mu diktovala iné, o ktorých som si zistila zloženie, aby mi čo najviac zašľapali. Veľkú hlavu si z toho nerobil, iba sa ma opýtal, či si z toho robím „kokteil“. Povedala som mu, že áno a on mi to odobril. Práve preto mu veľmi pekne ďakujem, lebo som mohla dlhé roky fetovať v podstate za pár korún.

Raz ho zo mňa trafil šľak, lebo sme sa pohádali pre tabletky a museli ho vynášať na nosidlách. Sestrička mi potom vyhovela. Rada som k nemu chodila, pretože mi predpisoval kopu drog a v čakárni bola sranda. Staré babky mi líčili ako sa pomočujú a alkoholikom som čítala ich správy o absolvovaní protialkoholického liečenia, lebo oni sami už videli dvojmo a nevedeli to prečítať. A to neboli doma ani dve hodiny. Čo viac k tomu dodať?!

Ale napriek tomu to viedlo v našej rodine k totálnemu uspokojeniu. Naši boli spokojní, že si liečim svoju závislosť a ja som bola spokojná, že mám oblbováky. Akurát, že to neriešilo absolútne nič. Aj tak si myslím, že moji rodičia spravili ako najlepšie vedeli. Ja sama by som nevedela ako sa zachovať na ich mieste. Mali smolu, že si vylosovali asi to najhoršie feťácke decko zo všetkých. Poriadne som ich potrápila, poodrbávala, povydierala a ešte všeličo iné, o čom sa mi nechce ani písať. Všetko hodili za hlavu a sú ochotní aj naďalej pri mne stáť a pomáhať mi. Aj keď otec sa chystá umrieť čo najskôr, aby sa nestal bezdomovcom, pre moje dlhy. A statočne nahovára aj mamu, aby spravila to isté. Dúfam, že si to ešte premyslia.

A tak milí rodičia, jediné čo vám s určitosťou môžem poradiť je, aby ste si nenechali skákať po hlave od svojich ratolestí, či sa to už týka drog alebo nie. Veľmi múdro to neznie, ale zakladá sa to na pravde. A nedôverovať im, lebo aj tak iba stále klameme kvôli vlastnému prospechu. To je jediné, čo nás zaujíma.

Tatiana Melisa Melasová

Tatiana Melisa Melasová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Všeobecné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu