reklama

Verona

Tento článok vznikol z mojej vnútornej potreby, napísať jednej dôležitej osobe v mojom živote. Osobne mi veľmi vyjadrovať city nejde, tak to skúsim aspoň takto. Píše sa mi to strašne ťažko, lebo sa to týka mojej citovej oblasti a v tej mám ešte nespočetné medzery. Po dlhú dobu, som sa musela žiť ako bezcitná a sebecká sviňa, aby som prežila. Nedávať najavo ako sa cítim, čo sa ma dotklo a čo naopak nie. Zvykla som si na to tak, že dnes mám problém vyjadriť niekomu, že ho mám rada, že mi na ňom záleží a že chcem, aby tvoril súčasť môjho života. Potia sa mi ruky, mám sucho v ústach a bola som sa už najmenej trikrát vyrevať, aj keď nemám na to najmenší dôvod. Bohužiaľ to na mňa tak vplýva a nepomôžem si. Mám to nejaké pomýlené. Pokiaľ ide o zlé veci, dokážem sa k nim postaviť bez väčších emócií, dokonca sa nad nimi pousmiať. No ak ma niekto pochváli, alebo mi povie, že ma má rád, veľmi ťažko to prijmem. Proste ja mám rada ich, oni mňa, ale nemusíme si to hovoriť. Majú to vedieť a hotovo! Odkiaľ?! To neviem, to som zatiaľ nedoriešila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Veronu som prvý krát stretla na prijímačkách na strednú školu. Mňa si musel každý v tej triede všimnúť, lebo som prišla posledná. Napochodovala som v červenom sexi kostýme, čo mi ušila mama na mieru ako bohyni. Aspoň podľa slov Verony. Po dlhé roky, keď prišiel rozhovor na túto tému, vysmiala ma a nezabudla dodať, ako si myslela, že budem poriadna krava. Zaradili nás do tej istej triedy a dokonca do tej istej skupiny. Už si presne nespomínam, ako sme sa stali kamarátkami. Viem len toľko, že sa stala neoddeliteľnou súčasťou môjho študentského života. Chodili sme spolu von po škole vyskúšať ožranské praktiky v praxi, smiali sme na veciach, ktorým nikto okrem nás nerozumel a zásadne sme si ukončili študijný týždeň vo štvrtok alebo v stredu. Pamätám si len veľmi málo týždňov, kedy sme tam ostali až do konca. Keď išlo o prax, bolo najlepšie odísť do najvzdialenejšieho hotela, ponúknuť naše skúsenosti. Niekde pod Tatrami, kde sme neboli pod kontrolou. Naším najlepším spoločníkom sa po večeroch stalo Čučo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu



Verona prerušila školu vo štvrtom ročníku na pol roka a ja na konci. Ona išla do Anglicka a ja do Španielska. Po dvoch rokoch sme sa streli znova v škole. Obidve sme si prišli dokončiť posledný ročník. Bývali sme na intráku a môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že aj vďaka nej som skončila s maturitou. Po tom mojom španielskom „faux pas“, mi pomohla byť normálnym dievčaťom na istý čas. Vďaka nej som neprepadla z angličtiny, naučila sa čítať knihy, vymetať staničné krčmy a prežiť víkendy bez fetov v jej spoločnosti.
Po škole som ju už nevidela. Nič som o nej nevedela, ak nepočítam jeden telefonát.
Pred pár dňami som dostala mail od adresáta, ktorého som nepoznala. Stálo v ňom: „ Táňa ozvi sa mi, ak si ma ešte pamätáš. Verona z Nitry.“ Nemohla som tomu uveriť a prečítala som si ho niekoľko krát, kým mi docvaklo, že je to práve ona. Prečítala si o mne, čo som postíhala za tú dobu, čo sme sa nevideli a napísala:

Bolí ma srdce. Strašne. Boli sme dobré kamarátky, pravda? Myslím, že viac než dobré. Nevidela som Ťa, koľko? Sedem rokov? Za tých sedem rokov, som na teba myslela nespočetne veľa krát. Ja totižto na ľudí, ktorých ľúbim nezabúdam. Nečítalo sa to ľahko, ale určite sa to kur... ťažko prežívalo. Neviem si to predstaviť. V každom prípade, PROSÍM ŤA, už mi nikdy nezmizni zo života a ani nikomu z tých, čo ťa tak veľmi ľúbia a podporujú. Tak nejako mám pocit, že ty to vyhráš. Že Ty budeš tá, jedna z mála a životu sa zase nevyserieš na hlavu. Už dva dni nemyslím na nič iné, len na Teba. A to mám dve malé deti /satanov/. Viem, že nepíšem veľmi súvislo, ale toľko by som ti toho chcela ešte povedať, a ešte oveľa viac počuť. Píš mi tak často, ako budeš môcť a ja budem čakať, kedy sa uvidíme. Tu som si ako tak na chvíľu zariadila život, šťastná rozhodne nie som, ale príď za mnou, ak chceš, postarám sa, aby ti nič nechýbalo. Prečítala som to všetko, bolí ma srdce a svinsky. Prepáč moju francúzštinu.

Každá momentálne žijeme v inej krajine, ale veľa sa toho nezmenilo. Ja mám stále blbé reči a Verona si stále okusuje nechty. Nič špeciálne sme nedokázali, teda ak sa neráta spackaný život. Až na to, že Verona má dve krásne deti a ja zas mám po dlhom čase Veronu. A musím sa priznať, že ma to robí veľmi šťastnou.

Tatiana Melisa Melasová

Tatiana Melisa Melasová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Všeobecné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu